ŽIVOT JE JEDINEČNÝ (hoci mnohí prežívame podobné príbehy) Ukážka z kapitoly: "Kto som"

Moji milí, želám Vám krásny deň!💝

Veľmi rada by som Vám obdobie medzi sviatkami spríjemnila ukážkou z mojej druhej knižky. Dúfam, že moju pozvánku na stretnutie s babkou Peťkou a jej vnúčatkami neodmietnete. Prajem Vám príjemné čítanie. :)

     „Babina, babina, ham, ham!“ počujem, len čo otvorím vchodové dvere. Sú to tie najdôležitejšie slová. Nie je ich veľa, ale je mi z nich jasné, že môj vnúčik vie, kto som a ja viem, čo chce.

Martinko je protiklad Elišky. Zatiaľ čo moja milovaná vnučka je výrečná až-až už od svojho útleho veku, jej dvojročný braček toho veľa nenahovorí. Alebo je to typický chlap v malom vydaní, ktorý rozpráva len vtedy, keď má tomuto svetu čo povedať a inak sa nenamáha, alebo sa mu zatiaľ nepodarilo presvedčiť jeho neposlušné artikulačné orgány, aby robili to, čo treba. Má zopár špeciálnych slov, na porozumenie ktorých som potrebovala Eliškino tlmočenie. Je neuveriteľné, že sestrička rozumie všetkému, čo jej braček hovorí.

„Babina, poputa, poputa!“ opakuje dosť nástojčivo človiečik, ktorého ledva vidno od zeme a ťahá ma za ruku do kuchyne.

„Eliška, čo hovorí?“ pýtam sa s údivom v očiach, pretože sa cítim ako Slovák v Japonsku. Nemám ani potuchy, čo môj vnúčik chce.

„Babka, prosí si piť vodičku!“

„Vodičku?! Poputa je vodička?“

„Moje nervy!“ hovorím si len v duchu a nasledujem ho do kuchyne, aby som mu dala poputu. Napije sa a vráti sa do obývačky, kde sa uvelebí na koženom gauči, pritiahne k sebe konferenčný stolík

a pustí sa do ovocného jogurtu. Je to perfektný jedák. Zje všetko, čo nezje jeho. Nie ako Eliška. To nechce, tamto neľúbi!

„Môže ťa babinka kŕmiť?“ pýtam sa a už aj naberám plnú lyžicu tej obľúbenej maškrtky.

„Né!“ znie rázna odpoveď a už máva plnou lyžičkou jogurtu, ktorú mi v sekunde vytrhol z ruky. Veľa nehovorí, ale je veľmi akčný! Nestačím sa čudovať, kde všade mám tú sladkú dobrôtku!

„Púta, babi, púta!“

„A to je zas čo? Eliška!“ Bože môj, som úplne nesamostatná!

„Chce ťa poľúbiť!“

„Poľúbiť? No poď, ty moje slniečko, nech si ťa babinka popúta!“

„Ale babka Peťka, poputa je vodička. Poľúbiť sa povie púta!“

Beriem si ho k sebe do lona, pútam ho a bozkávam. Na rozdiel od Elišky, on to má rád. Je to chlap. Oprie si hlavičku o moje rameno a jeho ruka končí v mojom výstrihu so slovami:„Papu, babi, papu!“

Tomu rozumiem. Netreba prekladať.

„Babinka tam nemá žiadnu papu, takú papu má len maminka.“

Pri slove „maminka“ ožije, vymaní sa z môjho objatia a odchádza.

Zastaví sa pri stolíku, vezme do rúk môj mobil a podáva mi ho so slovami a výrazom psích očičiek:

„Mamina! Maťo! Hají!“

„Mám zavolať maminke, že Martinko chce ísť spinkať?“

Na moju otázku len súhlasne prikývne hlavou. Vidno na ňom, že už je unavený. Problém je v tom, že maminka nie je doma, lebo si išla zacvičiť do telocvične a tak mám spásonosnú myšlienku:

„Zavoláme tatinkovi?“

„Tatino né! Píli ebuta!“

„Čo prosím? Eliška, čo robí tatinko?“

„Babka! Tatinko je doma a píli drevo. Veď ti to Maťko hovorí. Píli ebuta!“

„Eliška, prosím ťa, aké čudné slová ešte na mňa tvoj milý braček vytiahne?“

„No, babka, počkaj, nech si spomeniem! Aha, už viem! Maťo jajda znamená, že je veľký. Motorka je brma. A vieš, čo je to trna?“

„Ani náhodou!“

„Dám ti hádanku. Na čom jazdíš najradšej?“

„Ja? Na bicykli.“

„No vidíš, aká si šikovná! Uhádla si. Jazdíš na trne, moja drahá babka Peťka. Ani si to nevedela, čo?!“ smeje sa a užíva si radosť, ako pekne mi to vysvetlila.


 

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

KTO SOM? WHO AM I?

Zrejme neexistuje veľa ľudí, ktorí môžu o sebe povedať, že majú slávneho menovca. Patrím k tým vyvoleným. Meno som dostala po maďarskej speváčke. Narodila som sa práve v čase, keď Judit Szücs začínala svoju slávnu kariéru. Mojej mamine sa veľmi páčila! A keďže rovnaké priezvisko, aké mala ona, mi zabezpečil môj ocino, meno mám po nej! Volám sa Judita, za slobodna Szücsová.  A ktovie, či to meno bolo dôvodom, prečo som od svojich piatich rokov túžila len po dvoch povolaniach. Chcela som byť alebo speváčkou, alebo učiteľkou. Pamätám si, že som stále vyspevovala. Keď zatvorím oči, ešte aj dnes vidím dve scény zo svojho detstva.    V tej prvej sa malé, chudučké blonďavé dievčatko pletie pod nohami robotníkom, ktorí stavajú náš dom. Počujem, ako hovoria môjmu ocinovi:  „Prečo jej nekúpite mikrofón, keď tak rada vyspevuje? Nemuselo by sa jej to švihadlo pliesť pod nohami! Ešte sa tu na stavbe zabije!“ Všetci sa smejú, ale ja si z ich vtipkovania na moju adresu n...
Čítať ďalej

Keď láska bolí... rada by som Vám priblížila, o čom je moja prvá kniha

Hoci príbeh Júlie je fiktívny a hlavných hrdinov by ste márne hľadali v mojom okolí, som si istá, že niekde žijú. Pretože sú to obyčajní ľudia so svojimi radosťami aj trápeniami, nečakanými zápletkami a rozuzleniami. To, čo však oku pozorného čitateľa určite neunikne, sú niektoré autobiografické črty hlavnej hrdinky. Ja nie som ona, ale ona sa na mňa v mnohom podobá. Aby som vám priblížila, o čom je Júliin, Norov a Alexov príbeh, dovolím si použiť Anotáciu ku knihe. Napísali ju Michelle a Kamila: „Keď láska bolí“ je kniha, ktorá sa číta sama. Pútavý príbeh obyčajnej neobyčajnej ženy. Pohľad na lásku, ktorá nás môže prekvapiť v ktoromkoľvek veku. Myslíte si, že vám sa to nemôže stať? Že niekoľko krížikov určujúcich váš vek je dostatočnou istotou, že ste prežili „všetko“, že pocit motýlikov v bruchu, alebo roztrasených kolien je už dávno za vami? Verte, že to tak nemusí byť, že láska vás môže prekvapiť kedykoľvek a kdekoľvek, v akomkoľvek veku. Júlia, hlavná hrdinka tohto príbehu, ...
Čítať ďalej

Sme optimistky. Obidve. Aj Júlia, aj ja :) WE ARE OPTIMISTS. BOTH. JULIA, AS WELL AS ME :)

Obraz
     Vieme, že hoci sa snehové vločky na našich dlaniach roztopia, obloha nám poskytne novú nádielku radosti. Že tak, ako ustane dážď, keď napojí smädnú trávu, kvety, polia, uschnú aj slzy. Plač vyčistí naše oči a uľaví ubolenej duši.  Roztopené vločky, dážď a slzy sú nevyhnutnou súčasťou nášho života. Prinášajú nám poznanie, že všetko ťažké raz skončí, že vďaka náročným dňom si viac budeme vážiť všetko pekné, čo nám obyčajný život prinesie. Hoci nie každý deň máme ustlané na ružiach, pretože ruže so sebou nosia aj tŕne, ráno čo ráno vychádza Slnko, aby sme pocítili záplavu novej energie. A každý večer sa na oblohe objaví Mesiac, ktorý nám dopraje úľavu a spánok. Nezáleží na tom, či ich vidíme, alebo sa ukrývajú za oblakmi, či pod rúškom tmy. Sú tam. Aj Slnko, aj Mesiac. Kým žijeme, sú s nami. Náš život sa skladá z protikladov. A to je na ňom krásne.      Dnes je Veľkonočná nedeľa. Pre veriacich je to symbol radosti a nádeje. Prajem nám všetkým, bez ro...
Čítať ďalej