Júliine básne III. Julia´s poems III

 PREDVÍDATEĽNÝ CHAOS



Je trinásteho, piatok.

Bolestivý smútok

sa v mojej duši rozprestiera.

Žijem svoje dni bez cieľa.

Konečne som pochopila,

že nechceš so mnou zdieľať

už nič. Ani svoje obavy,

ani pocit šťastia.


Cítim čudné chvenie

vo vnútri svojej hrude.

Sú tam dva motýle.

Namiesto toho, aby lietali

na lúke medzi kvetmi,

sú zamknuté v mojej hrudi

a bojujú s hurikánmi.


Silné vlny tsunami

ich krútia hore nohami,

lámu ich krehké krídla

a rozbíjajú ich znova a znova,

nekonečne veľakrát,

o srdce, ktoré je zlomené.

Nedokážu odolávať,

a tak sú stratené

medzi miliónmi kúskov skla.


A nakoniec sa zadusia.

Bez vzduchu. Tak, ako tá mačka

v krabici bez prístupu kyslíka,

aby dokázala, že existuje chaos,

ktorý sa dá predvídať.


DETERMINED CHAOS


It´s Friday, the thirteenth.

Painful sadness is spread

inside of my soul.

I live my days without a goal.

Finally, I understand

that you don´t need

to share anything with me.

Neither your worries,

nor your happiness at all.


I feel a strange shivering

inside of my chest.

There are two butterflies.

Instead of flying

over the meadows full of flowers,

they are locked in my mess,

fighting against hurricanes.


Strong tsunami waves

are turning them upside down,

breaking their fragile wings,

crashing them again and again,

many times, onto my broken heart.

They can´t resist. They are lost

among millions and millions

of tiny slivers of glass.


And, in the end, they suffocate.

Without any air. Like that cat

inside the oxygen-free box,

to prove determined chaos.




Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

KTO SOM? WHO AM I?

Zrejme neexistuje veľa ľudí, ktorí môžu o sebe povedať, že majú slávneho menovca. Patrím k tým vyvoleným. Meno som dostala po maďarskej speváčke. Narodila som sa práve v čase, keď Judit Szücs začínala svoju slávnu kariéru. Mojej mamine sa veľmi páčila! A keďže rovnaké priezvisko, aké mala ona, mi zabezpečil môj ocino, meno mám po nej! Volám sa Judita, za slobodna Szücsová.  A ktovie, či to meno bolo dôvodom, prečo som od svojich piatich rokov túžila len po dvoch povolaniach. Chcela som byť alebo speváčkou, alebo učiteľkou. Pamätám si, že som stále vyspevovala. Keď zatvorím oči, ešte aj dnes vidím dve scény zo svojho detstva.    V tej prvej sa malé, chudučké blonďavé dievčatko pletie pod nohami robotníkom, ktorí stavajú náš dom. Počujem, ako hovoria môjmu ocinovi:  „Prečo jej nekúpite mikrofón, keď tak rada vyspevuje? Nemuselo by sa jej to švihadlo pliesť pod nohami! Ešte sa tu na stavbe zabije!“ Všetci sa smejú, ale ja si z ich vtipkovania na moju adresu n...
Čítať ďalej

Keď láska bolí... rada by som Vám priblížila, o čom je moja prvá kniha

Hoci príbeh Júlie je fiktívny a hlavných hrdinov by ste márne hľadali v mojom okolí, som si istá, že niekde žijú. Pretože sú to obyčajní ľudia so svojimi radosťami aj trápeniami, nečakanými zápletkami a rozuzleniami. To, čo však oku pozorného čitateľa určite neunikne, sú niektoré autobiografické črty hlavnej hrdinky. Ja nie som ona, ale ona sa na mňa v mnohom podobá. Aby som vám priblížila, o čom je Júliin, Norov a Alexov príbeh, dovolím si použiť Anotáciu ku knihe. Napísali ju Michelle a Kamila: „Keď láska bolí“ je kniha, ktorá sa číta sama. Pútavý príbeh obyčajnej neobyčajnej ženy. Pohľad na lásku, ktorá nás môže prekvapiť v ktoromkoľvek veku. Myslíte si, že vám sa to nemôže stať? Že niekoľko krížikov určujúcich váš vek je dostatočnou istotou, že ste prežili „všetko“, že pocit motýlikov v bruchu, alebo roztrasených kolien je už dávno za vami? Verte, že to tak nemusí byť, že láska vás môže prekvapiť kedykoľvek a kdekoľvek, v akomkoľvek veku. Júlia, hlavná hrdinka tohto príbehu, ...
Čítať ďalej

Sme optimistky. Obidve. Aj Júlia, aj ja :) WE ARE OPTIMISTS. BOTH. JULIA, AS WELL AS ME :)

Obraz
     Vieme, že hoci sa snehové vločky na našich dlaniach roztopia, obloha nám poskytne novú nádielku radosti. Že tak, ako ustane dážď, keď napojí smädnú trávu, kvety, polia, uschnú aj slzy. Plač vyčistí naše oči a uľaví ubolenej duši.  Roztopené vločky, dážď a slzy sú nevyhnutnou súčasťou nášho života. Prinášajú nám poznanie, že všetko ťažké raz skončí, že vďaka náročným dňom si viac budeme vážiť všetko pekné, čo nám obyčajný život prinesie. Hoci nie každý deň máme ustlané na ružiach, pretože ruže so sebou nosia aj tŕne, ráno čo ráno vychádza Slnko, aby sme pocítili záplavu novej energie. A každý večer sa na oblohe objaví Mesiac, ktorý nám dopraje úľavu a spánok. Nezáleží na tom, či ich vidíme, alebo sa ukrývajú za oblakmi, či pod rúškom tmy. Sú tam. Aj Slnko, aj Mesiac. Kým žijeme, sú s nami. Náš život sa skladá z protikladov. A to je na ňom krásne.      Dnes je Veľkonočná nedeľa. Pre veriacich je to symbol radosti a nádeje. Prajem nám všetkým, bez ro...
Čítať ďalej