Júliine básne I. Julia´s poems I.


SNEHOVÉ VLOČKY


Zamračená, sivá obloha

otvorila svoje brány

a vrece plné snehových vločiek

sa vysypalo na naše hlavy.


Sneží...


Tenká vrstva snehu

prekryla všetok prach.

Priniesla pokoj a úľavu

od bolesti na dušiach.


Tak, ako plynie čas,

sivá obloha mení

svoj pochmúrny, nudný šat.

A čoskoro je svet oblečený

do prekrásnych, snehobielych šiat.


Vyzerá ako mladucha.

Všetko navôkol je biele.

Celý svet ani nedýcha

a ľudia sú šťastní. Neskonale.


Ľahký, jemný vánok

prináša čerstvé pocity.

Dá boľavým srdciam pocítiť

úľavu, akú prináša len spánok.


Cítiš sa, ako keby si sníval.

Nevestinu tvár dlhý závoj skrýva.

Zrkadlí sa na nej úsmev,

aký len v čarovný okamih býva.


Ženích snehové vločky rozfukuje,

keď po svojej milej tajne pokukuje.

Nevie sa dočkať, kedy ju roztancuje,

pobozká a potom pomiluje.


Biele, tancujúce snehové vločky

sú šťastné ako nevestine družičky.

Žiaria vo svetle pouličných lámp

a lákajú pocestných: „Pridajte sa k nám!“


A tak im ponúkam svoju teplú dlaň.

Len čo sa jej dotknú, zaplatia najvyššiu daň.

Zmenia sa na vodu a ich život je len klam.


A tak si kladiem otázku,

keď sa na tie topiace vločky pozerám:

„Prečo všetko krásne trvá iba chvíľku?“

Netuším... Odpoveď nepoznám...


SNOWFLAKES


Gloomy grey skies

opened their gates

and bags full of snowflakes

were spilled on our heads.


It is snowing...


White thin layers

covering outside mess,

bring total release

to our painful souls.


As time passes,

the sky changes

it´s gloomy dresses.

And soon, it wears

a beautiful white dress.


It looks like a bride.

Everything is white.

People around are so kind.


The light, gentle breeze

causes fresh feelings.

Only it can appease

a heart full of worries.

It´s like a fairytale.

Over the head, a long veil

covering the bride´s smile

during a magical while.


A groom´s blowing here

looking at his Dear,

waiting without fear

to kiss her and to cheer.


White dancing snowflakes

as happy bridesmaids

are sparkling in lights

like shining stars.



They are dancing

while it is snowing...


I am offering my hand.

But, in the end,

as they meet my warm palm,

they melt...


I don´t know why

everything beautiful

always lasts

only for a while.





Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

KTO SOM? WHO AM I?

Zrejme neexistuje veľa ľudí, ktorí môžu o sebe povedať, že majú slávneho menovca. Patrím k tým vyvoleným. Meno som dostala po maďarskej speváčke. Narodila som sa práve v čase, keď Judit Szücs začínala svoju slávnu kariéru. Mojej mamine sa veľmi páčila! A keďže rovnaké priezvisko, aké mala ona, mi zabezpečil môj ocino, meno mám po nej! Volám sa Judita, za slobodna Szücsová.  A ktovie, či to meno bolo dôvodom, prečo som od svojich piatich rokov túžila len po dvoch povolaniach. Chcela som byť alebo speváčkou, alebo učiteľkou. Pamätám si, že som stále vyspevovala. Keď zatvorím oči, ešte aj dnes vidím dve scény zo svojho detstva.    V tej prvej sa malé, chudučké blonďavé dievčatko pletie pod nohami robotníkom, ktorí stavajú náš dom. Počujem, ako hovoria môjmu ocinovi:  „Prečo jej nekúpite mikrofón, keď tak rada vyspevuje? Nemuselo by sa jej to švihadlo pliesť pod nohami! Ešte sa tu na stavbe zabije!“ Všetci sa smejú, ale ja si z ich vtipkovania na moju adresu n...
Čítať ďalej

Keď láska bolí... rada by som Vám priblížila, o čom je moja prvá kniha

Hoci príbeh Júlie je fiktívny a hlavných hrdinov by ste márne hľadali v mojom okolí, som si istá, že niekde žijú. Pretože sú to obyčajní ľudia so svojimi radosťami aj trápeniami, nečakanými zápletkami a rozuzleniami. To, čo však oku pozorného čitateľa určite neunikne, sú niektoré autobiografické črty hlavnej hrdinky. Ja nie som ona, ale ona sa na mňa v mnohom podobá. Aby som vám priblížila, o čom je Júliin, Norov a Alexov príbeh, dovolím si použiť Anotáciu ku knihe. Napísali ju Michelle a Kamila: „Keď láska bolí“ je kniha, ktorá sa číta sama. Pútavý príbeh obyčajnej neobyčajnej ženy. Pohľad na lásku, ktorá nás môže prekvapiť v ktoromkoľvek veku. Myslíte si, že vám sa to nemôže stať? Že niekoľko krížikov určujúcich váš vek je dostatočnou istotou, že ste prežili „všetko“, že pocit motýlikov v bruchu, alebo roztrasených kolien je už dávno za vami? Verte, že to tak nemusí byť, že láska vás môže prekvapiť kedykoľvek a kdekoľvek, v akomkoľvek veku. Júlia, hlavná hrdinka tohto príbehu, ...
Čítať ďalej

Sme optimistky. Obidve. Aj Júlia, aj ja :) WE ARE OPTIMISTS. BOTH. JULIA, AS WELL AS ME :)

Obraz
     Vieme, že hoci sa snehové vločky na našich dlaniach roztopia, obloha nám poskytne novú nádielku radosti. Že tak, ako ustane dážď, keď napojí smädnú trávu, kvety, polia, uschnú aj slzy. Plač vyčistí naše oči a uľaví ubolenej duši.  Roztopené vločky, dážď a slzy sú nevyhnutnou súčasťou nášho života. Prinášajú nám poznanie, že všetko ťažké raz skončí, že vďaka náročným dňom si viac budeme vážiť všetko pekné, čo nám obyčajný život prinesie. Hoci nie každý deň máme ustlané na ružiach, pretože ruže so sebou nosia aj tŕne, ráno čo ráno vychádza Slnko, aby sme pocítili záplavu novej energie. A každý večer sa na oblohe objaví Mesiac, ktorý nám dopraje úľavu a spánok. Nezáleží na tom, či ich vidíme, alebo sa ukrývajú za oblakmi, či pod rúškom tmy. Sú tam. Aj Slnko, aj Mesiac. Kým žijeme, sú s nami. Náš život sa skladá z protikladov. A to je na ňom krásne.      Dnes je Veľkonočná nedeľa. Pre veriacich je to symbol radosti a nádeje. Prajem nám všetkým, bez ro...
Čítať ďalej